Jdi na obsah Jdi na menu
 


Zapomenutý génius

21. 7. 2012

 Antonio Meucci  

images.jpg

 

Italský génius se narodil dne 13.4.1808 ve Florencii. Již v mládí projevoval mnohostranné zájmy a okolí nebylo udiveno, když v pouhých 15-ti létech byl 1.11.1923 přijat na slovutnou Akademii výtvarných umění ve Florencii. Mladý Antonio však nezapřel, že jeho prioritou je technika, kterou začal studovat v 17-ti létech. Bohužel pro nedostatek finančních prostředků musel po 2 létech studia zanechat. Živil se jako pomocný strážník a celník, později jako jevištní technik v Teatro della Pergola ve Florencii. Ve svých 26-ti létech vynalezl akustické spojení mezi jevištěm a kontrolní místností(na bázi potrubního telefonu, což se používá doposud v lodní dopravě). V roce 1834 se oženil s kostýmní výtvarnicí Esterre Mocchi. Štěstí však mladé manželství nepotkalo. Rozhodli se emigrovat na Kubu. A jak jinak Antonio dostal místo v obrovském Gran Teatro Tacón v Havaně. Mimo svou práci se zabývá výzkumy léčby revmatiků a úspěchu dosahuje léčbou elektrickými šoky. Úspěšný pobyt na Kubě znamená úspory (na tehdejší dobu významnou částku) 500 USD, což manželům umožňuje opět měnit místo a odcestovat do „země obrovských možností“ do USA. Dále dávám slovo slovenským přátelům z www.zosityhumanistov.sk: 

Mike Rogers:Na amerických školách sa učí, že telefón vynašiel Alexander Graham Bell. Je nad slnko jasnejšie, že je to klamstvo. Telefón vynašiel Talian Antonio Meucci. Americké školy však budú naďalej šíriť - okrem iných - aj túto nepravdu - len vláda vie, prečo a dokedy. Niektorí čitatelia ma asi obžalujú z propagandy, ale nie je to tak. Neverte mi - dokážem vám to a budete to vedieť.

25. septembra 2001 vyniesla americká Snemovňa reprezentantov rezolúciu (Resolution # H. Res. 269), ktorej cieľom je vzdať úctu životu a životnému dielu taliansko-amerického vynálezcu 19. storočia Antoniovi Meuccimu za jeho vynález telefónu. 

V rezolúcii sa konštatuje, že

„… keďže Antonio Meucci, veľký taliansko-americký vynálezca, na základe svojich prác v Havane na Kube a neskoršie v New Yorku, 28. decembra 1871 predložil úradom žiadosť o udelenie patentu na svoj model elektronickej komunikácie „teletrofono”, 

keďže Meucci dal do prevádzky elementárnu spojovaciu linku vo svojom byte v Staten Island medzi suterénom a prízemím a neskôr, keď jeho žena trpela na ochromujúcu artritídu, zriadil trvalé spojenie medzi svojím laboratóriom a spálňou svojej ženy na prvom poschodí; 

keďže po spotrebovaní všetkých životných úspor neostali Meuccimu prostriedky na komercializáciu svojho vynálezu, ktorý opísal a dokumentoval už v roku 1860 v americko-talianskych novinách; 

keďže sa nikdy nenaučil tak dobre po anglicky, aby sa mohol pohybovať v komplexnej americkej obchodníckej spoločnosti; 

keďže nemal finančné prostriedky na zaplatenie každoročného poplatku za patentové konanie dlhšie ako tri roky (platil od 28. decembra 1871 do r. 1874) a koniec života prežil na sociálnej výpomoci; 

keďže v marci 1876 dostal patent na svoj model telefónu Alexander Graham Bell, ktorý pracoval v tom laboratóriu firmy Western Union, kde Patentový úrad uložil Meucciho model, ktorý sa tu jedného dňa záhadne stratil; 

keďže v januári 1887 vláda Spojených štátov anulovala Bellov patent na základe obžaloby z podvodu a falošných údajov; a nariadila súdne vyšetrovanie;

keďže Meucci umrel v októbri 1889, Bellov patent vypršal v januári 1893 a prestalo sa jednať o spore, kto je vynálezcom telefónu a komu sa má udeliť patent;… keďže keby bol mal Meucci 10 USD na ročný poplatok po roku 1874 za patentové konanie, nebol by býval Bellovi udelený patent,rozhodla sa Snemovňa reprezentantov Spojených štátov uznať životné dielo Antonia Meucciho a priznať mu vynález telefónu.